Prečo sme v tom až po krk

Deepak Moorjani je meno, ktoré pravdepodobne budete v nasledujúcich dňoch počúvať častejšie. Jeho vyjadrenia sa objavili na stránke NY Times v sekcii dealbook, pričom dlho sa tam neohriali a boli “neúmyselne stiahnuté”. Môžete si pozrieť, že na ich mieste sa nachádza momentálne prázdna stránka http://dealbook.blogs.nytimes.com/2009/04/16/another-view-deutsche-banks-culture-of-risk/. Kto je to ten Moorjani? Tento človej je momentálne v súdnom konaní s Deutsche Bank AG a odvážil sa podeliť sa s nami s názormi na rizikový manažment u pravdepodobne zakrátko už bývalého vyššsie menovaného zamestnávateľa, o kultúre v jeho banke a odmenovej filozofii, ktorá nás prividela do tohto bahna. Tento unikátny insiderský pohľad je veľmi poučný a mal by rozvíriť diskusiu ohľadne zhnitej kultúry v bankovom systéme. Zároveň nám jednoznačne napovedá, kam smeruje dnešný systém ak vlády nezačnú brať strojcov tohto stavu na zodpovednosť. Aha pardon, vláda je v tom rovnako až po uši, to je väčší problém...Ak sa nevytvorí tlak na takéto praktiky, zabudnime na prosperitu.
Najlepšie ak necháme hneď hovoriť pána Moorjakiho:
“Ak hovoríme o bankovom sektore, mnoho ľudí spomenie sekundárny trh hypoték alebo finančnú krízu ako keby nedávne straty boli spôsobené externými faktormi. Kde niektorí vidia náhodu, ja vidím konsekvencie. V Deutsche Bank považujem slabé výsledky za debakel manažmentu, prirodzený výsledok nesputaného podstupovania rizika, slabú štruktúru motivácie a nedostatok systému bilancií.”
“Podľa môjho názoru sme podstupovali príliš veľa rizika, zlyhali sme v riadení rizika a porušili sme množstvo zákonov a regulácií.
Viac ako dva roky som pracoval interne na zlepšení neadekvátnych štruktúr riadenia a slabých interných kontrolných postupov v rámci Deutsche Bank. Do firmy som nastúpil v roku 2006 v rámci zahraničnej pobočky a moje vyšetrovanie odhalilo zlyhania manažmentu rovnako ako nekonzistentnosť v interných krokoch a vyjadrení pre verejnosť
Koncom roka 2006 boli moje závery opomenuté počas množstva prípadov, a i keď často nie veľmi výrečne som na ne upozorňoval, moje znepokojenie bolo však čestné. Nanešťastie, upozorňovať na interné nedostatky je ako snažiť sa tlieskať jednou rukou. Firma sa zato odplatila a to vznáša otázku: je možné upozorňovať na výkonnosť manažmentu bez toho aby boli vaše názory marginalizované, i keď toto marginalizovanie môže znamenať porušovanie zákona? Dva roky neskôr, naše hromadiace sa straty začinájú priťahovať pozornosť a ja ponúkam moju skúsenosť a myšlienky vo viere, že prispejú k diskusii akcionárov a verejnej debate.”
Pozadie
“Narodený v Tolede, v štáte Ohio, bol som nainfikovaný stredozápadnými hodnotami ťažkej práce, individuálnou zodpovednosťou, čestnosťou, integritou a fiškálnou obozretnosťou. Po pracovných skúsenostiach v New York Citi a Menlo Park v Kalifornii som sa presťahoval v roku 2005 do Japonska do oblasti investícií pre firemné reštrukturalizácie a riadenia aktív nachádzajúcich sa v defaulte alebo bankrote V tom čase japonský trh poskytoval unikátne príležitosti.
Do Detsche Bank som nastúpil v roku 2006 s úlohou vybudovať investičnú divíziu v rámci jej úverového segmentu komerčných realít a vo všeobecnosti som bol prekvapený aká agresívna obchodná politika prežíva v našej firme. Zatiaľ čo mnoho ľudí pripisuje problémy bankového sektora vývoju trhu s rodinnými domami, bol som svedkom návrhov na niekoľkomiliardových úverov na komerčné reality.
Zdroje boli poskytované do výšky 90% v pomere k hodnote komerčnej reality, čiže boli ocenené ako dokonalé úvery, pričom predpokladali, že ceny majetku v nehnuteľnostiach budú neustále rásť, rovnako ako ceny za prenájom.” Inak tomu sa tiež niet čo čudovať, keď centrálne banky do nás neustále už niekoľko rokov hustia, že minimálne mierna inflácia je potrebná. Potrebná prečo? Aby neskolaboval bankový systém postavený na piesku?
Aby ste získali širšiu predstavu, jeden miliardový projekt pre komerčné účely je ekvivalentom 2000 úverov pre rodinné domy v hodnote 500 tisíc amerických dolárov. Myslíte si ešte stále, že tento hroziaci problém spôsobí menší neporiadok ako sekundárny trh hypoték? Ja by som bol rád, ale nespoliehal by som sa nato. Vráťme sa však k citovaniu
“V globále sú moji kolegovia pracovitými, slušnými ľuďmi, ale systém motivácie podporuje ľudí pre vstupovanie do rizika. Videl som čestných ľudí, ľudí s integritou, ktorí sa stratili v tejto kovbojskej kultúre, pretože podstupovanie viac rizika znamenalo lepší plat. Birazné je, že s týmto zvýšeným rizikom nebol spojený žiadny záväzok, a tento systém OPM (Other People’s Money, peniaze druhých ľudí) zaisťoval, že firma absorbovala všetky straty zo zlých obchodov.
Ako straty narastajú, daňoví poplatníci sú nútení absorbovať straty. Napríklad moja firma nedávno získala 12 miliárd dolárov od americkej posisťovne AIG (pozn. Minulý rok jú znárodnila americká vláda), ktorá bola efektívne znárodnená za 180 miliárd dolárov v peniazoch daňových poplatníkov. V podstate každá americká domácnosť poslala mojej firme 105 dolárov. Aký bol dôvod tejto platby: moja firma kúpila neregulovaný poistný derivát od AIG na krytie strát zo zlých obchodov. Čo za to dostali daňoví poplatníci?
Nič. Daňoví poplatníci zaplatili straty z nášho gamblingu.” Aby bola situácia jasnejšia, tak 12 miliárd v získaných platbách bolo viac ako 50% vtedajšej trhovej kapitalizácie banky našej banky.”
Riešenie
“Zatiaľ čo akcionári (a daňoví poplatníci) začínajú byť nahnevaní, myslím si, že by mali byť zúriví. Náš manažment vyzdvihoval koncept morálneho hazardu systematickým prijímaním schém odmien podporujúcich podstupovanie rizika napriek ich dlhodobým dôsledkom.
Ak sa vlády rozhodli deliť straty medzi celú verejnosť, vlády implicitne hovoria, že bankový priemysel je fundamentálne zdravý. Vlády budú hlasovať za zachovanie status quo. Podľa môjho názoru status quo nefunguje a musíme adresovať základné problémy štruktúr a systém kompenzácií. Obmedzenie odmien je prvým krokom, ale ako riešenie to je nedostatočné
Zatiaľ čo som teraz vnútri Deutsche Bank, veľká časť mojej kariéry bola v rámci štruktúr partnerstva, a ja budem naďalej obhajovať partnerskú štruktúru v našej firme. V partnetstve sú bonusy vyplácané zo spoločných investícií a zisku, nie príjmov. Straty sa delia a tieto straty zavádzajú primerané tresty pre prijímanie nadmerného rizika. Ak sú jeden rok zisky nadhodnotené, už zaplatené bonusy sa vracajú späť.”
Záver
“Naša asymetrická štruktúra motivácie je fundamentálna vzhľadom k našim problémom. Zostáva otázka: Udržíme si status quo a budeme naivne dúfať v lepšie výsledky alebo začneme implementovať štrukturálne reformy v záujme nastaviť lepšie systém motivácií? Ak sú daňoví poplatníci donútení znášať straty za zlé obchody, toto zovšeobecňovanie rizika pridáva na probléme morálneho hazardu. Takéto chovanie podporuje ešte agresívnejšie správanie v budúcnosti.
Štruktúra bonusov založená na call opciách viedla k nadvláde tržieb nad rizikovým manažmentom. Udržiavanie súčasného stavu nie je správnym krokom a nemôžeme si dovoliť ignorovať fundamentálne problémy štruktúry kompenzácií. Musíme zaviesť osobnú zodpovednosť do systému, pretože zodpovednosť je nápadne neprítomná. Spoločná zodpovednosť je najsilnejším nástrojom zosúladenia motivácií a podporuje racionálnosť podstupovania rizika.
Ako zamestnanec (pozn. Asi nie nadlho) a akcionár, plním svoju úlohu vybudovať lepšiu firmu. Nanešťastie, prostredie v našej firme nachádza ťažké pochopenie pre kritiku vedenia spoločnosti. Moji milí kolegovia, žiadam Vás o implementáciu zmien potrebných na adresovanie asymetrickej štruktúry odmien.”
No a teraz nechávam priestor každému, nech sa zamyslí kam sa asi takto riadený bankový systém môže dostať. Jednoznačne bude musieť byť prebudovaný. Inak sa nepohneme. Zároveň odporúčam značnú opatrnosť pred optimizmom vstupovania do akciových titulov bankových domov. Prebudenie môže byť veľmi tvrdé.
Michal Maťovčík
www.absolutideas.com