Sporenie je pre looserov

Uniknuté čiastkové informácie z dlhoočakávaných stres testov naznačujú, že spomedzi 19 najväčších bánk USA vo fáze testovania odolnosti voči zhorešeným makroekonomickým podmienkam banka Regions má obstáť najhoršiie. Je to výsledkom zle poskytnutých úverov počas rokov ekonomického boomu. Už pri akceptácii kapitálovej pomoci prostredníctvom plánu TARP, či už nútene alebo nie, bolo jasné že daňoví poplatníci budú niesť straty z týchto rozhodnutí, pričom v zdravej ekonomike a slobodnej spoločnosti by sa vyžadovalo znášanie strát na účet banky, akcionárov a vlástníkov ich dlhopisov.

Momentálne tak prebieha posledná epizóda poslednej Birminghamskej spoločnosti v celosvetovom rebrčiku najväčších 500 firiem časopisu Forbes. Zatiaľ čo rozmýšlate ako sa banka do tejto situácie mohla dostať, pozrime sa na článok hlavného ekonóma tejto banky Roba Allsbrooka z 26.apríla, ktorý môže veľa objasniť a vniesť nás do sveta absolútne pomýlených ľudí. A verte mi, že to nie je len prípad USA, takýmto vecia budeme na Slovensku čeliť v nasledujúcich mesiacoch na dennej báze.

“Sporenie –vo všeobecnom zmysle- môže byť dobrou vecou. Je to niečo čo by mali robiť spotrebitelia v každom prípade. Problémom dnes však je, že ak peniaze putujú na sporiace účty, tak nie sú použité na spotrebu. Tento scenár je tým, čo ekonómovia nazývajú paradox úspor. Alebo čo je dobré pre jednotlivca, nemusí byť dobré pre celú ekonomiku.

Usporené peniaze nie sú minuté na nové oblečenie, nábytok a iné nie životu nevyhnutné produkty. Ak sa peniaze použijú na nákup, tak na lacnejšie produkty a často nekvalitnejšie služby a tovary.

Pokles úverov a nárast úspor obmedzuje malý objem príjmov zostávajúcich po zdanení k použitiu spotrebiteľmi. Zatiaľ čo spotrebitelia nemôžu vždy prestať spotrebovávať, môžu sa stať sporivejšími vo svojej spotrebe. Ľudia stále kupujú kávu, ale namiesto v Starbucks ju kupujú v McDonalde alebo si ju varia doma. Zvyšujú zisky vo Wal-Mart, ale nie v nákupných centrách. „
Ekonóm Christopher Westley v reakcii na tieto vyjadrenia píše: takýto staromódny Keynesiánsky sentiment od hlavného ekonóma jednej z najväčších US bánk je prekvapujúci a podnecuje k zamysleniu nad ľudmi, ktorí majú manažovať smerovanie banky určenej slúžiť verejnosti k uchovaniu majetku.

Ak Allsbrook verí, že sporenie môže byť „dobrou vecou“, môžeme sa pýtať, čo si asi tento ekonóm myslí, odkiaľ asi tak investície pochádzajú. Investície sú vytvárané nevyhnutne úsporami, a úspory sú absolútne nevyhnutnou podmienkou ak sa chce niekedy krajina ozdraviť a nastúpiť na cestu udržateľného ekonomického rastu.

Westley ďalej píše: človek sa čuduje, ako by Allsbrook vysvetlil poslednú reálnu recesiu prebiehajúcu v USA začiatkom 80tych rokov. Ako aj dnes, táto recesia bola rovnako často ako tá dnešná prirovnávaná k Veľkej hospodárskej kríze. Ako dnes, nasledovala po niekoľkoročnom období neobmedzeného nalievania úverových prostriedkov do ekonomiky prostredníctvom FEDu. Nezamestnanosť bola dvojciferná, rovnako ako tá dnešna, ak by sme ju merali vtedajšími nie malipulovanými metódami. Akciový trh padal. Rovnako ako dnes titulky písali o konci kapitalizmu a potrebe obrody USA.

FED vedený Paulom Volckerom odpovedal stiahnutím lividity z bankového systému a zdvihol úrokové sadzby, monetárna polika obrátená na hlavu vzhľadom k tej dnešnej, ktorej výsledkom bolo to, čo by Allsbrook nazval paradoxom úspor. Ľudia regovali v súlade s očakávaniami ekonómov, ktorí vedia niečo o zdravých stimuloch pre ekonomiku. Sporili a ako sa ukázalo, bolo to veľmi správny krok vedúci k vytvoreniu reálnych úspor, ktoré viedli následný dlhodobý ekonomický rast počas nasledujúcich dvoch dekád.

Westley píše, že to bol udržateľný rast lebo podporoval investície tvoriacej produkciu, na ktorú ľudia sporili. Toto je v jasnom kontraste k neudržateľnému ekonomickému rastu, ktorého príčinou je, že FED jednoducho nalieva peniaze vytvorené zo vzduchu do bankového systému. Toto taktiež podporuje firemné investície, avšak keďze tieto investície nie sú vyvolané z úspor, po výslednej produkcii nie je dopyt. Výsledkom je boom nasledovaný krachom, ktorý privádza veľa ekonómov, vrátane množstva ekonómov v bankách, že volajú po ďalšom kole nalievania peňazí. Ako Westley pripomína, opäť peňazí vytvorených zo vzduchu, aby sa zhubný proces mohol začať odzdnova.

Proces boomu a krachu. Toto je vysvetlením prečo americký dolár kontinuálne stráca na hodnote. Jendu tretinu hodnoty stratil počas vedenia FEDu Alanom Greenspanom. Ako vieme, ten umelým udržavaním úrokových sadzieb na historických minimách 1% vyvolal súčasnú krízu a nedovolil vyčistiť prasknutú internetovú bublinu na prelome tisícročí.

To čo Allsbrook nazýva paradoxom úspor je v podstate nevyhnutný proces, ktorý charakterizuje obdobie ekonomickej kontrakcie. Je to bolestivé obdobie, kedy firmy znižujú svoje zadĺženie, rušia neproduktívne výroby, znižujú ceny tovarov nadmerne produkovaných počas boomu (dnešný príklad vidíme na realitnom trhu, kde vláda opäť tupým spôsobom braní nevyhnutnému odzravnému procesu). Zároveň realokuje kapitál od nepotrebných výrob smerom k tým, ktoré sú spotrebiteľmi žiadané. Presne toto sa udialo aj v 80tych rokoch minulého storočia.

Westley hovorí, že budúcnosť je problematická, keďze vláda sa tento proces snaží zabrzdiť, motivovaná rovnakým Kenesiánskymi nezmyslami. Prostredncítvom zachraňovania rôznych odvetví, zahŕňajúc kľúčových hráčov finančného priemyslu spôsobuje predlžovanie ekonomickej kontrakcie. Práve preto nič ako anemické obnovenie ekonomického rastu do konca roka 2009 čakať nemôžeme. A aj o tom by sme mali pochybovať. Myslíte si, že ekonomika je zdravšia, keď mrhá vzácnymi zdrojmi nalievaním peňazí do absolútne katastrofálne riadených bánk? Trh dal jasne najavo za posledný rok, ktoré banky nemajú právo na prežitie a namiesto tohto zlodejstva, by sa mali tieto banky znárodniť, reštrukturalizovať, rozdeliť na malé časti a rozpredať. Prečo teraz väčšina ekonmov obhajuje kroky centrálnych bánk? Je to presne to isté ako keby sme obhajovali účtovné podvody v Enrone, ktoré stáli za jedným z najväčších bankrotov v modernej histórii.

Ako hovorí Westley, toto nie je kapitalizmus. Je to ďalším príkladom nedomyslených konsekvencií nasledujúcich sny o ekonomickom plánovaní (žeby sme niečo podobné mali aj doma?..), ktoré sa tentokrát sústreďujú v Kongrese USA a sú vyjadrené v manipuláciách FEDu na realitnom a úverovom trhu.

“naši nepriatelia dneška sú sily privilégií a chamtivosti na našom území” Franklin D. Roosevelt


Michal Maťovčík
www.absolutideas.com