Podľa Quinna vláda USA momentálne vykonáva jeden z najväčších podvodov v histórii. Konšpirátormi sú Barack Obama, Timothy Geithner, ministerstvo financií, Ben Bernanke , FED (aby sme nezabudli, toto je súkromná organizácia svetových bánk a žiadny súbor Lúčnica, a tak ju treba aj brať), Sheila Baer z Úradu pre ochranu vkladov FDIC, člen kongresu Barney Frank a dalo by sa pokračovať. Dohodli sa spreneveriť peniaze daňových poplatníkov v prospech bankárov, ktorý dostali finančný systém na kolená a to bez súhlasu kongresu. Nariadením zastavili pokračovanie prepadávania hypoték ako nevyhnutného procesu vyčistenia realitného trhu a umelo tak predlžujú agóniu. Zobrali peniaze daňovým poplatníkom, natlačili ich do insolventných a zle riadených bánk, pričom zároveň začali opäť tlačiť na zvyšovanie poskytovania peňazí. Enormné zadĺženie naozaj vyrieši ešte väčšie zadĺženie. Kongres USA absolútne zlyháva v tom, aby okamžite zamedzil práva FEDu a ministerstva financií pokračovať v tomto zlodejstve. Nemôžem si odpustiť jednu poznámku. Bývalý minister financií, Hank Paulson, ktorý začal tento proces bol predtým ako nastúpil na ministerstvo hlavou banky Goldman Sachs. A takýchto prepojení je na tony, no k tomu sa vrátime inokedy.
Barack Obama, Timothy Geithner a FED sa rozhodli začať hru na čas, hru predstierania solventnosti bankového systému a veria, že priemernému američanovi je to úplne jedno. Asi si hovoria, veď ten priemerní američan má aj tak teraz dosť problémov nájsť si prácu a nie to študovať finty vlády. Medzinárodný menový fond odhaduje celkové straty na úverových produktoch v objeme 4,1 bilióna amerických dolárov, z toho 2,7 bilióna inštitúciám v USA. Momentálne uznávaný aj nenávidený (iba preto, že mal pravdu vo svojich odhadoch, v porovaní s FEDom a všetkými štátnymi organizáciami) ekonóm Nouriel Roubini odhaduje, že straty na úveroch poskytnutých americkými bankami a straty na poklese hodnoty aktív na bankových bilanciách dosiahnu 3,6 bilióna dolárov (1,8 bilióna úvery a ostatok na hodnote aktív). Banky a brokeri majú čeliť polovici z týchto strát, ostatok majú znášať iné finančné inśtitúcie v USA. Podľa týchto odhadov tak ešte finančné inštitúcie čakajú odpisy strát v objeme približne 2 bilióny amerických dolárov. Ako teda môže minister financií Timothy Geithner pred kongresovou komisiou povedať nasledovné: “momentálne má väčšina amerických bánk viac kapitálu ako je potrebné pre uznanie dostatočnej kapitalizácie bánk z hľadiska regulačných orgánov. „ Klame alebo nechce povedať pravdu? Veď to je vlastne jedno.
V nasledujúcej tabulke od Medzinárodného Menového Fondu IMF môžete vidieť aktuálne a odhadované straty pre finančný sektor v USA, EU, Japonsko a globálne.
Roubiniho odhad ďalších 1,8 miliardy strát pre US banky môže v prípade naplnenia (aj čiastočného) spôsobiť značný problém bankovému systému. Celý bankový systém USA má totiž iba kapitál v objeme 1,4 bilióna dolárov. A práve z tohto dôvodu je efektívne insolventný ak by sme popužili zdravé a nie choré účtovné postupy. Quinn hovorí, že Geithner sa bude ohradzovať voči tomu, že klamal. V USA je predsa 8500 bánk. Z nich však 19 kontroluje 45% všetkých depozitov v krajine. A práve tieto banky sú insolventné. Je treba povedať, že väčšina z týchto 8500 bánk nie je na tom zle. Citigroup, Bank of America, Wells Fargo a ďalšie z kasty “príliš veľkých“ pre celkový systém zničili ekonomický systém. FED, ministerstvo financií a Úrad pre ochranu vkladov momentálne garantujú alebo zabezpečujú až 70% bankových bilancií. James Quinn správne vo svojej analýze hovorí, že je čas realokovať depozity do dobre riadených bánk od veľkých gamblerov. Na pamäti treba mať ešte jeden fakt. Tých 1,8 bilióna amerických dolárov v potenciálnych stratách v sebe neobsahuje hroziace (a neodvratné) straty naviazané na komerčné reality, kreditné karty (JP Morgan počas minulého týždňa varoval, že tento segment sa vyvíja veľmi zle) a prichádzajúce straty z resetovaní ďalšej vlny hypoték v roku 2010.
Zázračné zisky bánk
Áno všetci to vidíme, banky zverejňujú veľmi dobré hospodárske výsledky za prvý kvartál. O čom to tu teda hovoríme, veď sa dostali z krízy veľmi ľahko. Pozrime sa však trošku hlbšie pod hrubé čísla, ktorých ospevovanie je absolútnym idiotizmom niektorých analytikov.
Bank of America (BAC) za 1Q2009
- · 1,9 miliardy USD zisk z predaja kcií CCB
- · 2,2 miliardy USA zisk z prehodnocovania hodnoty prevzatej banky Merrill Lynch
- · Non-Performing Assets /aktíva, ktoré sú v určitých problémoc s napĺňaním ich záväzkov, napríklad keď sa hypotéka alebo úver nespláca/ boli v prvom kvartáli 2009 na úrovni 25,7 miliardy dolárov v porovnaní s 7,8 milardami pred rokom. Iba 329% nárast..
To nebudeme hovoriť o tom, ako účelová zmena (lepšie povedané zmena kvôli strachu) účtovania niektorých položiek v bilanciách bánk nadhodnotila hodnoty aktív. Bez týchto fintičiek by boli výsledky Bank of America, rovnako ako aj Citigroup stratové.
Goldman Sachs
Bývalý zamestnávateľ bývalého ministra financií Hanryho Paulsona bol ešte kreatívnejší. Ako vieme, Goldman Sachs a Morgan Stanley mali minulý rok väčšie šťastie ako Lehman Brothers a aj za výdatnej podpory svojho ministra sa pretransformovali na štandardné bankové domy. Práve túto transformáciu Goldman umne využil a vynechal v kvartalnych zvereneniach mesiac december. Ako vieme, posledný kvartál 2008 bol pre banky v USA napriemerne bolestivý. Goldman týmto spôsobom efektívne vymazal reakciu investorov na 1,5 miliardovú stratu za mesiac december. V ničom nezaostáva ani JP Morgan Chase, ktorý si znížil straty znížením hodnoty vlastného dlhu. Teda ďalšia účtovnícka kľučka. V podstate je založená na tom, že kvôli aktuálnej napätej situácii na trhu by mohla banka svoj dlh skúpiť lacnejšie. Niečo podobné ako keď za začneme tváriť, že vďaka prepadu ceny nášho príbytku sa stávame bohatším. Táto kľúčka môže byť, ak nedôjde k znárodneniu, ďalšou ťarchou pre budúcnosť banky. Ak sa totiž situácia na trhu bankových dlhopisov stabilizuje, tak tieto zisky sa budú musieť zvrátiť. Rovnaký trik použila aj banka Citigroup. A všetci im to máme zožrať?
V skratke a jasne, zisky bánk v prvom kvartáli boli absolútne výsmechom do očí investorov a hlavne akcionárov týchto bánk. Najtragickejším momentom však je, že v posledných týždňoch si akcionári zvolili prevažnú časť vedenia bánk so starým obsadením na svojich valných zhromaždeniach. Aj v Citigroup aj v Bank of America. Od tohto času už nie je dôvod s týmito akcionármi súcitiť. No ale vŕaťme sa späť. Ak sú teda banky v tak dobrom stave ako sa nám snažia nahovoriť, prečo sa neustále musí pokračovať v nižšie uvedených opatreniach na účet daňových poplatníkov? Prečo sa zahmlieva skutočná situácia bánk prostredníctvom nereálnych účtovných metód? Prečo sa nikto nepostaví proti zahmlievaniu bankami, keď si Goldman Sachs dovolí vynechať vo výsledkoch 1,5 miliardy strát za mesiac december? Ale veď čo s čudujeme. V štátom podporvanom a aktuálne už znárodnenom hypotekárnom dome Freddie Mac sa vyšetrujú účtovné podvody za niekoľko miliárd dolárov. (pozn. Hlavný výkonný riaditeľ tejto spoločnosť minulý mesiac spáchal samovraždu).
Stress Testy
No a obklukou sa opäť vráťme k toľko očakávaným stress testo bánk, ktoré majú vraj odhaliť potrebu rekapitalizácie bánk vzhľadom k potenciálnemu zhoršeniu ekonomických podmienok. Ekonomická situácia sa ešte zhorší, zatiaľ sa neurobilo totiž nič na riešenie súčasných problémov a pokračuje sa v chybách, ktoré nás priviedli do súčasnej situácie. V stress testoch sa má vraj počítať so stresovým stavom možnej 10% nezamestnanosti a ďalším 20% poklesom cien domov. Zdá sa Vám to ako stresový scenár? Pri kríze, ktorá je považovaná za najtuhšiu od Veľkej hospodárskej krízy? Hneď na tomto mieste však treba podotknúť manipulatívnosť a lživosť zverejnovaných makroekonomických fundamentov. Nezamestnanosť v USA nie je aktuálne pod 10% ale v pásme 15-20%. A 20% pokles cien nehnuteľností je viac ako istý. Futures na Case Shillerov index poukazujú aktuálne na 31% pokles cien v oblasti New Yorku do konca roka 2010. K tomu pripočítajte historické maximá zásoby nepredaných domov, blížiace sa resetácie hypoték na vyššie úrokové sadzby, vlnu prebiehajúcich prepadnutí hypoték (banky hlásia extrémny nárast prepadnutí po ukončení moratória na prepadnutia hypoték zavedeného začiatkom roka a zrušeného koncom marca) a môžete si byť istý 20% poklesom. Stress testy sú tak fraškou. A ak na základe týchto parametrov bude Citigroup potrebovať ďalšie miliardy a povtrdí sa potreba viac ako 30 miliárd dolárov potrebného kapitálu pre Bank of America, tak sa môžeme začať pripravovať na ďalšie rekapitalizácie a turbulencie v priebehu nasledujúcich rokov.
Teraz sa dostaneme k tej najzaujímavejšej časti, ktorou nás prevedie bývalý vysoko postavený člen bankovej regulácie Wiliam Black. Aktuálne je profesorom ekonómie a práva na University of Misouri. Pán Black zastával rozlišné pozície v bankovej regulačnej schéme počas Savings & Loans krízy v 80tych rokoch. Manžoval vyšetrovania, navrhoval ako sa banky mali skúmať a trénoval ľudí skúmajúcich problémové banky. Tento človek nazýva stress testy 19 najväčších bánk kompletným klamstvom:
- · Ak by ste robili reálne stress testy, nenašli by ste iba 2 biliónovú dieru, ale museli by ste zaviesť 50% kapitálové rezervy pre banky. (regulátor má právo zvýšiť povinné kapitálové rezervy, ak je v banke evidentné zvýšené riziko)
- · Nemôžete vykonať zmysluplné stress testy bez skúmania vzoriek jednotlivých druhov úverov a je pravdepodobné, že nákucovia sekuritizovaných cenných papierov (nie iba hypoték) nemajú ani dokumenty k podkladovým inštrumentom stojacim za týmito cennými papiermi.
- · Je oveľa zložitejšie skúmať banku, ktorá sa angažuje v účtovných podvodoch. Nemôžete sa spoliehať na bankové knihy ani na zverejňované výsledky. Navyše je potrebné mať veľmi dobrých kontrolórov, keďže máloktorí sa vie postaviť a povedať výkonným riaditeľom bánk zarábajúcim ešte nedávno dvadsať a viac miliónov dolárov ročne pravdu do očí, že vykonávajú podvody. Navyše je tu problém s nedostatkom kvalitných odborníkov na skúmanie, ktorí by boli schopný obsiahnuť súčasné hrozby.
Ako sme už naznačili, postupne unikajú informácie ohľadne možných výsledkov týchto testov. Pri Citigroup a Bank of America sa hovorí o výraznej potrebe získania kapitálu. Administratíva sa naďalej drží tvrdení, že zbytok 110 miliárd dolárov z programu TARP bude na tieto účely postačovať. Toto je klamstvo. US bankový systém bude potrebovať okolo 1 bilióna dolárov v dodatočnom kapitáli na krytie hroziacich strát. Transparentnosť je však to posledné, čo vláda USA presadzuje.
FED
Prezident FEDu Ben Bernanke má niekoľko povinností v podobe hlavy FEDu. Medzi jeho úlohy patrí:
1. Snažiť sa o balancovanie súkromných záujmov bánk a centralizovanej zodpovednosti vlády
- · Dohliada a reguluje bankové inštitúcie
- · Má ochraňovať práva spotrebiteľov (vzhľadom k úverovým prostriedkom)
2. Manažovanie národnej peňažnej zásoby prostredníctvom monetárnej politky v záujme dosiahnuť
- · Maximálnu zamestnanosť
- · Stabilné ceny, vrátane prevencie pred infláciou rovnako ako pred defláciou. (poznámka. Kto to kedy vymyslel, že nás treba chrániť pred defláciou? Veď tá nám zlačnuje tovary, veď to je fajn. Aha pardon, žijeme v monetárnych systémoch založených na úverovej bubline, ktorá je na pokraji kolapsu pri akomkoľvek znížení cien aktív)
3. Udržiavať stabilitu finančného systému a obsiahnuť systémové riziko na finančných trhoch.
Ako napĺňali svoj mandáť Alana Greenspan a aktuálne Ben Bernanke? Ich úlohou bolo dohliadať a regulovať bankové inštitúcie. Pán Greenspan toho má však na rováši viac, hlavne realitnú bublinu vyvolanú historicky umelo stlačenými úrokových sadzbami na 1% po prasknutí technologickej bubliny. Nikomu nevadilo, že banky predávali hypotéky ľuďom čo nemali ani na slanú vodu. Bez akéhokoľvek dokladovania bonity klienta a jeho aktív zabezpečujúcich návratnosť úveru. FED tu absolútne zlyhal, vlastne nezlyhal, veď FED je riadený tými bankami, ktoré sú aktuálne pod tými “tuhými” stress testami. Greenspan však nemá problém, za jednu prednášku dostáva 100 tisíc dolárov. Uvidíme, či sa rovnako zadarí aj Bernankemu.
Za všetky Greenspanove výroky spomeňme jeden z mája roku 2005 ohľadne derivátov:
“využitie rastúceho množstva derivátov a pridružených sofistikovanejších postupov manažovania a merania rizika sú kľúčovým faktorom podporujúcim pružnosť našich najväčších finančných inštitúcií..deriváty nám umožnili rozdelenie rizika”
Áno umožnili nám vidieť, ako môže v priebehu pár mesiacov zlyhať jeden z najstarších brokerských domov Lehman Brothers a najväčšia svetovú poisťovňa AIG. K ďalším bodom mandátu FEDu sa možno ani netreba vyjadrovať. Oficiálna miera nezamestnanosti je okolo 20% (tieňové údaje k vládnym meraniam zverejňuje momentálne veľmi často citovaná spoločnosť ShadowStatistics). Infacia? Zabudnite, že inflácia je taká nízka ako deklarujú vládne údaje. V roku 2008 dosahovala inflácia 12%. Pomocou falšovania týchto údajov je umožnené Bernankemu ponechávať úrokové sadzby na 0%.
FED ekonomike v posledných rokoch žiadnym spôsobom nepomohol a je jedným z hlavných pôvodcov súčasnej krízy.
Záver
Akciový trh pokračuje v krásnej rely nahor súbežne so zverejnenými falošnými bankovými výsledkami. Banky úmyselne podhodnocujú budúce straty aby aktuálne výsledky vyzerali vábivo a stabilizačne. K tomu, bývalý minister financií Henry Paulson a šéf FEDu Bernanke donútili šéfa Bank of America k podvodu, kedy nezverejnil informácie ohľadne prevzatia banky Merrill Lynch verejnosti a akcionárom. Priamo tak poškodili akcionárov Bank of America a mali by byť zato zobraní na zodpovednosť. Vláda sa zúfalo snaží presviedčať svet, že US bankový systém je v ozdravovacej fáze. Kroky, ktoré podnikla nenapravili a ani systém nenapravia. Nové základy stavajú na starom pieskovisku. Zabudnime na to, že po zverejnení stress testov nám budú známe možné škody na bankovom systéme a reálna potreba kapitálu. Straty budú podhodnotené aj keď budú vyzerať horibilne. Áno až v takom hlbokom probléme sme a jeho zjednodušovanie nás môže prísť veľmi draho. Straty budú veľké a o to väčšie, čím viac sa budú vlády snažiť týmto zmenám brániť. Ekonomiky musia realokovať neefektívne rozdelené zdroje, ktoré boli zle umiestnené kvôli nezodpovednej monetárnej politke FEDu a ostatných centrálnych bánk. Pokým sa tak nestane, budeme zotrvávať v blúdnom kruhu. Ešte nie je čas na oddych, kapitál je naďalej pod širokým ohrozením. Na druhej strane, také príležitosti aké sa už teraz začínajú vytvárať najmä na komoditnom trhu, nemusíme vidieť niekoľko najbližších dekád.
Pre klientov CI KOMODITY s pozdravom,
Michal Maťovčík
www.absolutideas.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára